streda, 14.11.2007 | 2:58 pm
18 komentárovok, takže až toto je posledný príspevok
ukončenie nebolo plánované, na tomto mieste už dávno malo byť niečo iné, nobohužial nevydalo. ok, čiže skoro do roka a do dňa, krátke obrazové medzisprávy.
saša, veverička na stene, a nové auto na nejaké výlety. a tuto extra stôl, na môj jediný skutočný koníček, lietadlá na diaľkové ovládanie. inak sa mám dobre.
streda, 8.11.2006 | 2:15 pm
23 komentárovandante etuda
je ráno. mrholí a svetlo je tiež také. spíš vedľa, hrám potichu etudu. mýlim sa. sto krát dokola. hrbím sa. zdá sa to tak dávno, už nemusím používať trik s tričkom, keď tu nie si. si tu. zívaš. usmievaš.
kedysi by som bol povedal, že také rána sú len vo filmoch alebo tak, izba s veľkou posteľou a klavírom, police plné kníh, na zemi kopy prádla, on hrá andante etudu a ona nahá v posteli vyjedá hrozno. veľké bobule hrozna, zrniečka noblesne vypľúva. všetko je čiernobiele a tak trocha preexponované.
on je ten mainstreamový a ona tá avantgardná, hrozno je stolové a noty štvrtinové. pomlčky sú celé.
už som vám vravel, že keď niečo veľmi chcete, tak sa to splní?
štvrtok, 14.9.2006 | 8:31 pm
14 komentárovškandinávske babie leto
a kto v lete veľa veľa pracoval, zaslúži si teraz naozajstný roadtrip po škandinávii. zajtra ráno vyrážam smer praha, berlín, stockholm, oslo, vraciam sa budúcu budúcu sobotu. ozvem sa.
http://www.jklmn.sk/foto/scandinavia/
nedeľa, 23.7.2006 | 1:24 am
14 komentároveverything seems to fit
precitnem, keď mi zrazu niečo teplé zafúka na nohy, ale v momente si uvedomím, že to bol len vietor. prsty sa mi prilepujú o klávesnicu telefónu, resp. naopak. 1 new message. „prave som nasla zdochnuteho hada, asi uschol."
som deprimovaný faktom, že mäta čo pestujem a mám jej plný balkón, je bazalka. kto sa v tom má piče vyznať. tým pádom mám až dve správne ingrediencie na dnešný meeting. limetky a hnedý cukor. mám aj ľad, ale mám aj dve kurva zdurené uzliny niekde medzi krkom a hrdlom, ak ešte nejaké mám. aká je fauna v tasmánii? majú tam aj lemure? to sú otázky, čo ma trápia hneď potom. a nech už aj hneď vrátia ten onyx, zmrdi, to sa nemôže takto. a doneste si šále, vstup bez šálu nebude dovolený.
striháš mi vlasy a evidentne sa skvele bavíš. objavuješ svoj skrytý talent a ja začínam veriť tomu, že si to ešte nikdy nerobila. začínam veriť tomu, že na tom, na čom záleží, nezáleží a záleží na tom druhom. nakrúcam dokument s názvom „pozdrav svoju matku", hráš hlavnú úlohu, všetky scénky máš zmáknuté. je ráno a ja ti ukazujem, ako približne sa dá pravou rukou chytiť ľavého kolena poza chrbát. ľudia boha, nesmiete mi dovoliť zožrať 4 nakladané hermelíny posebe! mám červenú sedmu v rukáve. with the brightest red lipstick on your lips. veď koho ešte baví ten fekalistiký humor.
skáčem bungee a nedá sa mi smiať. objednávam martini pre stinu, ale nemajú. ako klára vraví, som divný, v akváriu chovám chlamídie, vstanem, je päť hodín poobede a do pol siedmej vymýšľam názov pre nové, stredne veľké alternatívne rádio, ktoré musíme založiť. mám od mateja číslo na paulu abdul, mohla by nám robiť, ...čo ja viem čo. ále dobre, tak nemám, už si vymýšľam. no. (aj keď mám, ale asi neni dobré, lebo vravím, matej, daj mi číslo na paulu abdul, a on zbrucha nejaké čísla dal, čistý freestyle, toto leto.)
nedeľa, 14.5.2006 | 2:27 pm
44 komentárovbibiana, brno, blcha, beefeater
piatok, pol druhej v noci. balkóny, ľudia a tlmená hudba. bliká červená. RECORDING. 15°C a záhradná stolička. kamera beží. 25 obrázkov. 350 pocitov. taxikár. potom postprocess a nekomprimované avi. vypražený karfiol a odšťavená mrkva. ružová naberačka na zmrzlinu. instantné myšlienky. ranný vánok a presklenná stena. bengoro. som prázdny, ako vaňa, v ktorej sa pred chvíľou kúpala hovnami natretá tvoja mama. som blana, som ako čierna vrana. psychycká rana. presso a citronový sorbet. mangový džús. kurací šalát. stále dokola.
sedíš vedľa mňa, cítim tvoju vôňu, dotýkam sa kolenom tvojho kolena, zakrývaš si rukou tvár. prázdna cukráreň a čokoládová torta. pusa. svatba, deti a hypotéka na byt v dúbravke. život je kurva dneska a nedáva nič zadarmo. úvery a kreditné karty, lízing a nájomné. faktúry a... zaplatíme prosím! 2.590,-
to je dobré. lexusy a sekulusy. sobota, tri hodiny poobede. vypínam ventilátor, vypínam st. germain - so flute, vypínam, prepínam, končím. tma. slnko. oblaky. voda, tráva, kamene. skaly, hory, stromy, domy, námestia, terasy, kreslá, zábradlia, poháre a vyberané jedlá z veľkých mís. vinea, osa a dva hojdacie kone. polievam trávnik. oranžový bublifuk a spokojný ujo traktorista. my vlastne vždy hráme nejakú hru. meno, mesto, zviera, vec. A.
pondelok, 17.4.2006 | 11:30 pm
5 komentárov4000g milky
vykríknem len, jáu, to bolí! ona, skromne poukazujúc na svoju schopnosť pomenovať všetky druhy bolestí a typy plaču sa začne pýtať. kde a ako? pod lopatkou? ťahavo, tupo, vystrelujúco, pálivo? tvári sa pritom ako diplomovaná expertka práve úporne zadržiavajúca moč. je to bolesť kŕčovitá, bodavá, neznesiteľná, opakujúca či skľučujúca? čo ja viem, ty múdra... rozmýšľam, taká dusivá, strašne tlmená, taká tajná, tichá, akokeby zákerná, skoro si ju nevšimneš, na hrudi, dosť tažká, lámavá, neúprosná. taká, čo podľa jej opisu bude doktor v pomykove, taká, čo by mohla mať vlastnú reláciu na discovery channel. pch, daj si na to maslo s cukrom, to ti pomôže, smeje sa.
potom sme sa dokola hrali nebo peklo, minule sme boli hádzať lastovičky z prístavného mosta a machrovali sme, kto čo vie poskladať z papiera. a sme prišli na nebo peklo. skúšali sme potom roztriediť mp3ojky podľa žánru, lebo som to dal ako úlohu, ale pohádali sme sa na avril lavigne. je to pop, rock, punk alebo metal? mp3ojky by sa mali triediť podľa príležitosti. do sprchy a do sluchátok na ulicu iné, do auta belle & sebastian a postal service, na šukanie zase iné. pesničku, čo sa v nej spieva i'm just a teenage dirtbag baby, listen to iron maiden baby, with me odporúčam zmazať.
teraz tiež hráme s matejom takú hru, že kto zje za mesiac viac miliek. ja to striedam, jahodovú, s celými orieškami a obyčajnú, tie ostatné mi nechutia. biela mi vlastne asi aj chutí, len nie je vhodná na túto hru. keď to zajedáte pistáciami a zapíjate mangovým happy day, dá sa to. sú dovolené aj orion a figaro 100g, ale v bille maju teraz akciu na milku, tak sa to neoplatí. soňa sa vždy otočí, pozrie, či nám nešibe a napije sa minerálky. to je celé.
nedeľa, 2.4.2006 | 5:02 pm
1 komentárako ča na chodila som nou namiesto rada
keď som bol malý, chcel som mať také to indiánske meno, také to opisné, vieš? ten, čo dobre píska. wi fi. som mal kamarátku, basketbalistku, volala sa ča na, čo dokázala dlho nežmurknúť. boli sme v tábore a vymysleli sme, že jej to odstopujem. musel som sa jej pozerať skoro 3 hodiny do očí! chápeš to? zamiloval som sa, až mi bolo zle. v tábore bol s nami aj rado, ale on mal vši.
keď som bol malý, bicykloval som sa po byte. potom nám ale namontovali satelit, pozeral som pro7 a rtl2 a aj sat1. nič som nerozumel, ale páčilo sa mi, že vysielali aj ráno, ešte pred školou. v škole som potom nechcel chodiť na obedy, bola tam vždy dlhá rada, niekedy až po telocvičňu. ča na chodila na prvú zédešku. mal som také biele číny. niekedy prišli do jedálne zubárky a naliali nám do pohárov takú hnusnú vodu, ktorú sme museli držať v ústach. vždy ma napínalo. neviem, prečo už nedávajú kitta. také to hovoriace auto, vieš? hi kitt. hi majkl.
a som ti vravel, že haberland je dj, vidíš si mi neverila. som videl plagát včera. hej, nesmej sa! ty by si sa mohla volať wi fi ča na. vážne. nesmej sa!
nedeľa, 26.3.2006 | 1:46 am
3 komentárednes mám narodeniny
dnes mám narodeniny a je to rovnako divné, ako vždy. dnes mám narodeniny, práve ma domov priviezol bordový taxi, nikto tu nie je. ďakujem. na hodinách bliká 1:32. kúpil som si jahody ráno, jahody milujem. milujem. ako povedal roman dnes, je to ťažké, keď leží nahá v posteli a vraví nech neodzchádzam. no nie je to o tom, nie je to ani o tom, že poviem vtip a ty sa vôbec nesmeješ. vieme, že vtipy nie sú moja silná stránka. vieme, že ženy nie sú moja silná stránka. dnes mám ale narodeniny, kúpil som si jahody, myslel som, že budú bez chuti, ako ten čaj minule, pamätáš sa? chutili ako jahody, rozmačkal som ich s bielym jogurtom, vždy sa bavím, keď skúšam, či ešte stále mám tú alergiu na mlieko.
vôbec neviem, čo to hrá. vonku je vlhko a hmlisto, ale veľmi príjemne, rozmýšlam, či ešte nejdem dakde, dnes mám narodeniny. nechce sa mi spať, včera sa mi snívalo o práci, čo vôbec nie je dobré. už lepšie je aj, keď sa mi sníva o húsenkovej dráhe. minule sa mi snívalo o pásikavom rogale, ktoré vôbec nechcelo pristáť, nešlo vôbec stiahnuť na zem, bolo to fakt divné. ale bolo to tiež lepšie. divné bolo, keď som za skriňou objavil tajné dvere. minule som tiež do jedných dverí kopol, a ostala mi v nich noha. vážne.
toto už viem čo je, to je khoiba, neznášam keď pustím shuffle, hrá niečo dobré, a ja neviem čo, a potom už neviem nájsť, čo to bolo. strašne skáčem, nemal by som písať takto v noci. dnes mám narodeniny, želal som si vážne niečo, keď som sfukoval tú sviečku. sa to splní, nie? dnes mám narodeniny, ďakujem.
nedeľa, 19.3.2006 | 9:29 pm
2 komentárestina nordenstam
dnes som mal šťastný deň, začalo sa to hneď tým, že ma zobudila stina nordenstam, stalo sa to asi takto:
bolo asi 8 hodín, žmúril som práve do slnka, ktoré sa očakávane prerezalo do izby, žasol som nad neporiadkom v mojom živote, dvere na terasu boli otvorené, do izby prúdil chladný vzduch, bolo počuť nejaké vtáky. plus violy a harfy.
keď zazvonil telefón. vstávaj! a kto volá? stina nordenstam, magor!
nedeľa, 12.3.2006 | 2:59 pm
15 komentárovprízvukované áno
vybehla si len tak, v kvetovanej šatke, ktorú si si narýchlo prehodila okolo krku, na terasu a začala kričať. bolo už šero a nebála si sa, že ťa niekto uvidí. v diaľke bolo počuť električky, a ty si ich neváhala z plnej sily prehlušiť. jačala si, ako slony, keď sú v noci nekľudné a nemôžu spať. zavierala si oči, na čele ti vystupovali žily, držala si sa zábradlia, zakláňala hlavu a naplno si si to užívala.
zaliezol som do skrine, zavrel sa tam, a začal ti kričať oproti. kričal som v prestávkach, keď si naberala dych, kričali sme chvíľu do rytmu, chvíľu úplne arytmicky. chvíľami mi prišlo, ako keby sa náš krik začal rýmovať, hoci sa vňom nedali rozpoznať žiadne slabiky.
ulicou sa pozvoľne rozľahla aróma tvojho kriku. pripomínala chuť čierno-ríbezľových airwaves na tvojom jazyku. chuť tvojho jazyka na mojom jazyku. bol to ten zvláštny druh kriku, voňavý a teplý ako krk na tom mieste vzadu, kde začínajú rásť vlasy. bolo to, ako keď len potichu zatneš ruku v päsť a zašepkáš prízvukované áno, ibaže naopak.
kričali sme celé hodiny. susedia nás už poznali, sem tam sa niekto pristavil a počúval. skončila si tak zrazu, ako si začala. zaliezla si dnu a zaklopala na skriňu: „vylez, ideme sa dakam najesť.“
nedeľa, 29.1.2006 | 7:25 pm
5 komentárovtiež lokalizácia
džús sa rozlial do pohárov, nič už nie je také isté. toto nielen vyzerá ako melodramatická nuda ;)
toto je tiež predposledný zápis z red devil hills. toto je len interný log. inside traffic. peter sa sťahuje, ešte neviem kam, ale v definitívne odchádza z ba, v utorok. ja budem mať v marci narodeniny, on bude mať malé. chápem. boli sme za rasťom v skalici včera, bol to impulzívny nápad na výlet, ale veľmi podarený, zdá sa že sa tešil, nevideli sme sa 2 roky. jožo má mladú, tak nebol, tak mu treba. zuzana, tá sa tiež, dúfajme definitívne a navždy, vrátila z tej nikarague, či kde to bola strčená. zmizla síce ešte hneď do francúzka, ale už je aj odtiaľ späť, dala sa tiež späť dokopy s týpkom, čo ho tu nechala pred africkým extempore, držíme palce. možno tiež ostane v ba bývať. gabika je v uk, peter2 sa chystá na výlet za ňou, tiež by som šiel. jožo by tiež šiel. ondrej s lacom a mišom sú na novom zélande, všetci im závidíme. peter3 býva u svojej novej tiež manželky. miro je v írsku. bibiana tiež, ale tiež myslím, že vôbec nie sú spolu. barbora je doma a tiež pije víno. agáta sa mi stratila. slabejka je tu kúsok a klára je tiež v prahe. miki sa včera vrátil z londýna, boli sme ho s lýdiou čakať na letisku. chce tiež zdrhnúť späť do sydney a nechať nám s jarom firmu na krku či čo. katka sa tiež odsťahovala dávnejšie, cwoki zostal v obývačke. martin je regulérne v kambodži. kedysi som chcel didaktik m, teraz chcem tiež do brazílie.
veci sa pohli rýchlejšie a preto sa mi zdá, že som tam, kde som bol. niekedy sa mi tiež zdá, že sa hýbem opačným smerom ako veci. nikto tiež netvrdí, že je to zle.
utorok, 24.1.2006 | 9:42 am
6 komentárovchuť na kakao
prenasleduje ma chuť na kakao. chuť na kakao a niekoho, kto ti ho fakt urobí. chuť na zelenú bonparu, ruskú zmrzlinu, jahodovú penu, chleba s cíbikmi. mám chuť na čerstvého pstruha na masle. chuť konečne prestať niečo hladať, rozmýšľať, čo bude dnes, čo vo štvrtok, či je avokádo viac, ako mango. sterilizované pocity. osemsmerovka, ktorá dáva význam.
si práve v sprche i ja som v sprche. spolu sa sprchujeme. mám chuť na parené buchty, alebo krupicovú kašu so škoricou, nie na spišské párky s chrenom. áno, priznávam, som na sladké. prenasleduje ma chuť na sladké, chuť na slová, ktoré ľahko znejú. jeseň. pieseň. tekutý gel. chuť na patetické dialógy. nemám ale chuť riešiť tvoje problémy stále dokola. riešiť, kto je väčší zmrd, kto má smradľavejší prd. nemám chuť zarezať si zubnú niť do ďasna, riešiť aký telefón si zobrať, keď mi skončí akcia.
chcel by som nájsť ráno všetko ďalej, nie tam, kde som to večer nechal. priznám sa ti, zdá sa mi, že stojím. som dotknutý a v pomykove. milujem 4 osoby naraz, podozrievam ťa, že som ti nasmiech. som ale v kľude, vydržím stáť mesiace. kým vzíde bazalka, určite. potom si sadnem na schody, začnem si pískať, vytiahnem bublifuk a na lístok, čo ti prestrčím popod dvere, napíšem len - chuť na kakao a niekoho, kto ti ho fakt urobí?
streda, 14.12.2005 | 2:09 pm
22 komentárovspomínam si len na málo vecí
na taxikára, toho si vybavujem len do momentu, keď porušil asi osemnásty dopravný predpis, potom som už len zavrel oči a splýval, lebo rýchlo sme na počudovanie nešli. na shushi, jaro sa iba smial, bol za machra a ofkors to prepískol s wasabi. na pokazený klaksón felície kombi, také príjemné veľmi to bolo, akcia a žiadna reakcia. na magálovú, kamilu, jej prízvuk od koňov v suteréne, koza. na japonský príbeh o hone na ovcu, mám rád príbehy, keď všetko vychádza, keď ona je nadšená optimistka s ofinou, ktorej sa všetko páči. nemám rád príbehy, keď ona je simulantka, ktorej obľúbené slová sú arzén, depresia, tučná, ľúbiš.
na rastlinku v červenom črepníku, priznávam sa ti, zabudol som na ňu, ale hneď som ju polial a bude žiť. na môjho zubára, podozrievam ho z toho, že ten kaz, čo mi dnes akože našiel, si vymyslel, maniak. na pani --- z nemenovanej pr agentúry (a jej myš s mäkkým i), ona totiž nie je len obyčajne sprostá, ale aj neobyčajne je*nutá. na nálepku, nálepku, ktorú som nalepil. raz všetko oblepím. nálepkami. na bratovu reakciu na môj ~posledný~ obraz, vystihol ho zo správneho pohľadu, povedal len, "dobré to je, len keby tam neboli tie holuby." na nohavičky, tvoje obľúbené, našiel som ich, keď som upratoval, opral som ich, už sú asi aj suché, kľúče stále máš.
vlastne... pozerám, spomínam si na dostatočne veľa vecí, ok.
nedeľa, 27.11.2005 | 12:23 am
16 komentárovnie naraz, postupne
ležíš, tváriš sa, že spíš, nohy ti vytŕčajú spod prikrývky a rozmýšlaš nad tým, či si myslím, že spíš. myslím, že tušíš, že viem, že sa tváriš. tváriť sa vieš. štrikujem ti šál, vonia kakao. všade sú mandarinky, práčka odstreďuje. deväťsto otáčok za minútu. nie tri alebo pätnásť. deväťsto. oddeľuje šaty/vety, ktorým rozumiem, od toho, čomu rozumieť nechcem. napríklad myšlienka, ktorú si vyslovila siedmeho novembra dvetisíc dva. slnko svietilo do izby a na dhú chvíľu som nevedel, zaľahnuté v hlave. ako keď zvraciaš pod vodou, všetko také tlmené a cudzie. zelená orbit žuvačka uväznená v tvojich dlhých kučeravých vlasoch. musím to vysvetliť. nie naraz, postupne.
sedel som v milenium cafe, bolo okolo deviatej ráno, všetko bolo oblepené nálepkami. objednal som si veľké presso s mliekom, čítal som lavríka, bolo počuť lamb. what sound. boli tam ešte traja chalani, jedli párky. bolo to predvčerom. musím proste dopísať ten scenár, musím sa len sústrediť, musím zájsť do rempa na starej vajnorskej. je toľko vecí, ktoré musím urobiť.
už ale viem, ako na to. ako keď sa chcete opáliť. úplne úplne do hneda.
piatok, 11.11.2005 | 8:38 pm
9 komentárovspomienky na ťaví trus
dnes som našiel v bloku denník z tunisu, na ktorý som úplne zabudol. celkom som sa pobavil. vyberiem perličky: piatok 5.8.2005, v klimatizácii na izbe sa zasekla zdochnutá mokrá mačka. sračka ma už prešla. sobota 6.8.2005, dnes boli veľké vlny, asi metrové. utorok 9.8.2005, dnes sme šli do mesta taxíkom, ktorému sa nedali zavrieť dvere. na každom kruhovom objazde som sa musel preto silno držať. katka ale potom neskôr zistila, že v poistení máme prevoz mŕtvoly na slovensko zdarma, čiže pohoda. streda 10.8.2005, na večeru bola ryba. na rôzne spôsoby. ryba s cestovinou, ryba s ryžou, ryba s bagetou, či len tak s cibuľou a citrónom. zostalo po nás 13 špinavých tanierov, čašník len kukal. vôbec sa nepotím, vôbec nie je horko, vôbec sa nešúpem. ešte že nie je tak teplo, vôbec sa nepotím, jak dobre.
rozhodol som sa tiež, že moju snahu naučiť sa variť, budem dokumentovať, a začnem vydávať prvolevelový kuchársky blog. tešte sa.
kompletný výpis
© 2003 Juraj Mikláš | icq: 160095055 | email: jklmn@jklmn.sk
